V tamojšom chotári sa našli zostatky obydlí a iné pamiatky, pochádzajúce z 10. – 12. storočia.

Prvá písomná správa o dedine ako časti dedičných majetkov šľachticov z rodu Bogatradvan, je z roku 1310.

Od 14. do konca 17. storočia ju pravidelne zapisovali pod názvom Lask. Názov nemá maďarskú koncovku – falu – telek a pod., ktorá by dosvedčovala zemiansky pôvod názvu a osady z 13. storočia. Názov je teda starší a tvar Lask bol maďarskou podobou staršieho pádového tvaru slovenského názvu Lašky, alebo slovenský názov korenil v osobnom mene Laška.

Archeologické, historické a jazykovedné pramene a poznatky svedčia, že laškovské sídlisko jestvuje od 10. storočia.

Od 13. storočia patrili Laškovce Bogatradvanovcom, najmä vetve z Monoku, ktorá ju vlastnila aj v 16. storočí.

Laškovské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 1,5 porty. Štyrom domácnostiam tiahnúce kráľovské vojsko vypálilo obydlia a tri domácnosti si stavali nové domy, preto daň neplatili. Okolo roku 1580 postihla dedinu neznáma pohroma, lebo sedliaci roku 1582 daň neplatitli. V roku 1600 malo sídlisko deväť obývaných poddanských domov.

Na prelome 16. a 17. storočia boli Laškovce malou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí laškovské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sedliakov, ale aj želiarov spolu od 1,25 porty, v roku 1635 iba od štvrť a osminy porty.

Laškovce boli malou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 mali päť, v roku 1720 už sedem poddanských domácností